logo

January 21, 2016

"Vpred!" kričí srdce a mozog kričí "Stoj!"


...Alebo je to naopak?

Niekedy si nie som tak celkom istá, ako to je. Či ten, kto ma ženie vpred je moje srdce, ktoré už nie je moje, alebo mozog, ktorý sa na to pozerá logicky. Ach, tá logika, kamže si sa to len podela? Skryla sa pod posteľ? Do skrine? Alebo ťa už stihol rozkúsať 9 mesačný rotwailer v okusovacom ošiali? Alebo ťa snáď zožrali tie nenažrané mačky? Alebo, je možné aj to, že keď sa otvorili dvere, vybehla si von a utiekla, konečne voľná.
Och, už viem, kde to si. Sama som ťa pustila k vode, pretože som sa rozhodla konečne raz opustiť logiku a prestať počúvať hlavu a to čo je v nej. 


Odkedy som tu bola naposledy, ubehol nejaký ten čas. Niekomu sa to môže zdať byť krátko, niekomu zasa dlho. No a pre mňa... ja mám pocit akoby august bol len včera, akoby som sa len včera potulovala mestom a netušila... absolútne nič.

Dostala som sa do školy, nejaký normálny odbor. Lepšie ako učiteľstvo angličtiny a navyše je to odbor, ktorý má blízko k jazykom, baví ma. Dalo by sa povedať, že na prednášky som sa celý semester tešila (aj keď áno, občas som sa aj uliala, ale povedzte kto nie?). Začala som sa učiť poľštinu a slovinčinu. Niektorí v mojom okolí to nechápu, ale mňa to baví a som v konečnom dôsledku rada, že som si vybrala práve tieto dva jazyky, aj keď občas si tak vravím, že som sa možno namiesto poľštiny mohla hodiť na maďarčinu. Ale vždy to zavrhnem, pretože... och, maďarčina nie! Hoci, na druhej strane by iste bolo zaujímavé rozumieť po maďarsky.

Skončila som v práci, hodila sa v tej istej spoločnosti na brigádu, ale viete čo? Tá moja práca predtým mi chýba, chýba mi to sledovanie telekomunikácií, cien hovorov, smsiek, komunikácia so zákazníkmi, riešenie problémov, zakladanie dokumentov... chýba mi to. Ale v podstate som stále občas so zákazníkmi komunikovať mohla. Avšak, aj to už skončilo.
Iste to všetci poznáte, keď máte šéfa sviňu. Bohužiaľ, aj ja som mala. Doteraz ma to prekvapuje. Pretože moja nadriadená bola podľa mňa krásna mladá žena, skutočne. Bohužiaľ, má zopár chýb. Nikdy sa neusmieva, rozosmiať ju je podľa mňa umenie a len nedávno mi kamarát povedal, že sa mu raz podarilo ju rozosmiať. Bola som prekvapená. Ostatní kolegovia ju totiž smiať nikdy nevideli a to ju vídali častejšie než ja, čo som tam bola raz za týždeň. Ďalšou jej chybičkou na kráse bol jej prístup k zamestnancom, jej absolútna neschopnosť správnej komunikácie so zamestnancami, jej podriadenými. Osobne som toho názoru, že ak sa to čo najrýchlejšie nenaučí, onedlho už nebude na manažérskej pozícii. Spomínam si na jednu kolegyňu ktorá na tom bola veľmi podobne, aj keď ja osobne som s ňou mala len dobré skúsenosti. Hoci, pravda, ja som nebola jej podriadená a nikdy som od nej nič skutočne dôležité nepotrebovala. Ona tiež nevedela komunikovať so zamestnancami a po nejakej dobe odišla, aj keď nie som si istá či ju náhodou nevyhodili.... ale to je už celkom iný príbeh. Viete, keď som tam brigádovala a jedného pekného dňa po novom roku, v novom mesiaci sa konečne dozvedela o tom, že nemám harmonogram na tento prvý mesiac, Prvá moja otázka, bola prečo? Ako je to možné? Vraj som nepracovala dostatočne. Hlúposť. Robila som presne to, čo mi kolegovia zadali, ak po mne niekto niečo chcel aj to som urobila, makala som ako fretka keď bolo treba. A pravda, keď nás tam bolo ako hadov a nebolo do čoho pichnúť, vtedy som sa flákala spolu s ostatnými kolegami, ktorý nemali čo robiť rovnako ako ja. Ale čo už. Viete, vlastne ma to vôbec netrápi. Aspoň mám teraz, počas skúškového celkom pokoj.

Pravda, po skúškovom by som chcela brigádovať ďalej, ale na druhej strane, nemám chuť nechať si skákať po hlave, len kvôli tomu, že som brigádnička. I keď, tomu sa asi nevyhnem. Pretože to je ten osud brigádnikov. Isteže, je tu ešte jedna možnosť. Mohla by som ísť robiť aj na skrátený úväzok. Plat by bol lepší, ale aj počet hodín odrobených by bol väčší a samozrejme, bola by tu vysoká možnosť, že nebudem schopná to nejako skorigovať so školou. Ešte neviem čo budem robiť, ako sa rozhodnem, viem však, že robiť musím. Nie preto, lebo by som skutočne musela, vyžiť vyžijeme aj bez toho... ale kvôli svojim plánom, kvôli tomu, čo chcem musím. Pretože nechcem byť obrovské záťažie.

Viete aký je rozdiel medzi "mať rád", "ľúbiť" a "milovať"?

No comments:

Post a Comment