Som sklamaná. Sklamaná z ľudí, ktorí sa tvária ako veľmi, priam neskutočne chcú pomôcť, ale pri tom Vám budú hádzať polená pod nohy. Vyslovene mi lezú na nervy ľudia, ktorí sa tvária tak čestne a dôveryhodne a keď im preukážete dôveru, urobia niečo, čím si ju totálne zruinujú.
Viete, na základe mojich skúseností, ak sa ma opýtate či si máte vziať zvieratko z útulku alebo si ho adoptovali z nejakého depozitu oztka alebo si ho kúpiť (aj za cenu, že podporíte množiteľa), poviem vám, aby ste si ho pekne od šteniatka kúpili a vypiplali. A to aj napriek tomu, že šteniatko si môžete aj adoptovať.Teraz si možno ťukáte po čele, ale úprimne, pri mojich skúsenostiach... nie, žiadne ďalšie zvieratko si už s najväčšou pravdepodobnosťou neadoptujem. A ak áno, tak to bude len preto, lebo budem stále dúfať... ale už viac nemať dôveru.
Pýtate sa prečo?
Moje/naše prvé skúsenosti pri adopcii mačky. Nemohli sme si ju vziať hneď na trvalo a hlavne ak už sme mali ďalšie zvieratá, znie to možno kruto, ale navrhli sme, že si ju vezmeme na skúšku, nebudem mať v byte mačku s ktorou sa kocúr alebo pes neznesie, nie som samovrah. Odpoveď, že ich nebudeme stresovať a o pár dní na to, to už zázrakom išlo. Mačička na potešenie nás všetkých zapadla a robila spolu s tými dvoma neplechu pomerne rýchlo. Ale ako skúsenosť, nie veľmi dobrá. Avšak, dobre, mačičku máme, síce s obštrukciami a sme spokojní.
Druhá skúsenosť (kde by sa dalo povedať, že aj tretia, štvrtá, piata a tak ďalej v jednom), keď nám zomrel psík, po istej dobe sme si chceli adoptovať ďalšieho. Ale zase, museli sme pozerať na to, že ak to bol dospelý psík, či sa znáša s mačkami a podobne, lebo sme spočiatku chceli ponúknuť domov dospelému psíkovi, nie šteniatku, keďže šteniatko si domov nájde rýchlejšie. Tento názor sme zmenili po niekoľkých telefonátoch pri ktorých nám vždy povedali, že nevedia ako na mačku bude reagovať. Otázka, či by mali možnosť vyskúšať to? Nie, nemali by a ani ochota tu nebola. Tak sme pokračovali, a hľadali len psíkov čo mali v popise, že sa znášajú, veľa ich nebolo. A tí čo boli.. nu, jeden bol už adoptovaný, ďalší na ceste do zahraničia... ale stále na stránkach, na facebooku ako tí, čo hľadajú domov. Ale dobre, to je v poriadku, Nie je v ľudských silách stíhať všetko. A tak sme si konečne našli psíka, ktorý bol v dočasnej opatere v našom meste, znášal sa s mačičkami, všetko super. Teda, takmer. Ochota stretnúť sa? V mínusových hodnotách. Každý telefonát "nemám čas, zavolám vám" pani sa neozvala. Vrchol bol, keď v tejto naučenej fráze o sekundu neskôr bolo počuť ako milá pani kričí na psa, dajme tomu, že sa volal Rex, "Rex ku mne!" Očividne na prechádzke. Pani sa nikdy neozvala a my sme sa rozhodli, že pri toľkej ochote nemáme záujem. Ďalší psík zasa už bol adoptovaný, ale nikde o tom ani zmienka. Veď dobre. Po mnohých, mnohých pokusoch a samozrejme neúspechoch, sme našli fenečku, hoci to bolo ešte šteniatko a rozhodli sme sa, že to skúsime a ak to nevyjde, kúpime si psíka pekne od šteniatka. Zavolali sme teda do oztka, tam sme sa konečne dozvedeli, že fenočku je možné adoptovať, že nie je adoptovaná a ak máme záujem, môžeme si po ňu o pár dní prísť. Samozrejme, treba podpísať zmluvu o adopcii a podobne. Tešili sme sa, neskutočne sme sa tešili. Budeme mať psíka! Po štvrť roku a z toho po dvoch mesiacoch len riešením ako ktorý pes nie, lebo niečo, budeme mať psíka!
HA!
Netešili sme sa dlho. Dva dni po tejto novine nám volali, že dočaskári sa rozhodli si fenočku nechať. Na druhej strane nám ponúkli iného psíka, ale kvôli mačkám a našim osobným preferenciám sme nemohli. Dobre teda. Vzdali sme to a dohodli sa na kúpe šteniatka rotwajlerky. S útulkami a ozetkami sme skončili. Po týždni nám volali z útulku kvôli poslednej fenočke, ktorú si dočaskári chceli nechať. Vraj si to dočaskári rozmysleli, či ju ešte nechceme. Nechceme, pretože žiaľ, nie sme na špagáte. Čo však musím kvitovať, bol prístup slečny s ktorou sme komunikovali. Bola to najochotnejšia osoba s ktorou sme sa tie dva mesiace zháňania psíka komunikovali. A to sme komunikovali s mnohými. A tak máme našu Yukki.
A tretia, posledná skúsenosť? Uff. Spočiatku som si myslela, že celkom fajn. Priateľ chcel mačičku a celú adopciu som vybavovala ja. Spočiatku ju chcel iba do dočasky, aj keď priznám sa Vám, že po tých skúsenostiach som mala isté pochybnosti o tom, že sa k mačke vôbec dopracuje. Opak sa stal pravdou! Ani nie do týždňa mal mačičku, mačiatko priamo z veterinárnej kliniky. Komunikácia s pani bolo fajn, aj keď niektoré veci ma priam šokovali a hlavne to, ako dokážu ľudia niekedy preháňať, ale dobre. Nebolo to to najhoršie čo som zažila pri mojich skúsenostiach s oztkami a útulkami. Bombardovanie správami o tom ako čo, kedy, kde, načo, a hlavne ako, ako, ako treba bolo otravné. A hlavne keď som omieľala ako taký hlupáčik stále dookola, že viem, mám doma mačky o ktoré je postarané a o túto bude rovnako, lebo na to minimálne dozriem, keďže som každú chvíľu u priateľa. Úprimne, niekedy sme komunikáciu s ňou vzdávali a nechali to neprečítané niekoľko dní, pretože ani my nemáme nekonečné nervy. Ale dobre, preskočme teda k adopcii, ktorú sme kvôli sťahovaniu priateľa presúvali a chceli sme to nechať až na dobu keď bude presťahovaný, aby to riešil on, lebo tesne pred a počas sťahovania na to nemal nervy - čo sa mu ani nečudujem. Otravnosť nadobudla nový level. Bolo to treba ihneď, okamžite bez odkladu. Tak je adopcia na mne. A tu nastáva zlom. Zlom kedy vďaka všetkým mojim skúsenostiam stratili všetky tieto organizácie moju dôveru. Podpis adopčnej zmluvy a zaplatenie poplatku. Zaplatenie sa nekonalo, keďže mi pani nemala vydať, tak sme sa dohodli, že sumu pošlem na účet ktorý mi pošle. Podpis zmluvy... nebolo tam všetko vypísané, musím to tam podopisovať, pošlem poštou po zaplatení poplatku. Bolo to divné, skutočne divné, ale povedala som si, že pri takej otravnej pani, by som mohla poľaviť a kývnuť na to, nech mi to pošle poštou a podopisuje tam tie údaje o mačke. Toto už nikdy viac neurobím. Bola to moja chyba, ktorú už nikdy viac nezopakujem. A ak budem jednať s týmito organizáciami, dám si na toto jednanie raz taký pozor.
A čo že sa to vlastne stalo? Nu. dajme tomu, že zmluva bola podpisovaná v nejaký deň, o šesť dní na to mi po mojom vyzvaní dovtedy tak otravná pani, ktorá nezabúdala na nič, poslala číslo účtu, na ktorý treba zaslať poplatok. Kvôli osobným záležitostiam som nemala možnosť to zaplatiť hneď. O dva dni na to, či som zaplatila, zaplatila som okamžite ako mi po dvoch dňoch písala, či som zaplatila. Koľkože som potom čakala na adopčnú zmluvu? Dva alebo tri týždne? Nie som si istá, v každom prípade nemala by som ju ani po tých dvoch alebo troch týždňoch ak by som sa nebola ozvala. Hlavne, že pani vedela byť otravná ako osina voľakde ale zrazu nič. Zrazu sa na všetko zabúdalo. So škrípaním zubov to ale prekusnem, podpísané to je, mačka je v podstate moja, aj keď o tom nemám v rukách papier. Na druhý deň od výzvy kde tá zmluva je, zmluva dorazila. Spokojná som teda sa rozhodla pozrieť na ňu, pretože ako správny skeptik som mala zlý pocit, že tam bolo dopísané niečo o čom nebola reč. A správny skeptik mal pravdu. V podstate, nič závažné, len o tom, čo sa zaväzujem urobiť. Pravidelne očkovať, odčervovať, navštevovať veterinára.. veď dobre, o tom sme sa bavili, hoci napísať to tam mohla aspoň pri podpise. Posledná vec, o ktorej bola reč ale nie o konkrétnom dátume/mesiaci bola kastrácia/sterilizácia. Každý veterinár Vám povie inak, ten môj odporúča určitý vek, ktorý mienim dodržať, hlavne kvôli mojim mačkám, ktoré boli kastrované/sterilizované podľa toho a sú v poriadku. Avšak v zmluve, kde sa zjavil tu sa zjavil konkrétny mesiac, o ktorom nebola reč, kedy má ísť na sterilizáciu! Samozrejme, teraz s tým už nič nenarobím, hoci pani som písala a ona, že si ju mám sterilizovať kedy chcem, je to moja mačka. Ale úprimne? Aj po tomto vyhlásení očakávam o pár rokov, že tak ako pri mojej prvotine adopčnej, po mne budú chcieť fotku preukazu s dátumom sterilizácie a ak tam nebude ten mesiac v zmluve? Nu, som zvedavá, či mi pomôže uistenie panej, že to bude v poriadku. Mám o tom pochybnosti.
Čo z toho vyplýva?
Že za posledný zážitok si môžem sama, vlastnou naivnosťou.
Názor nech si každý spraví sám, ja som si svoj obrázok na základe mojich skúseností (z ktorých ako máte možnosť vidieť, vlastne žiadna nie je tak celkom pozitívna, ale pozitívny je iba koniec... a ani to nie) urobila. Nevravím, že je správny a že so mnou musí každý súhlasiť. Je to môj názor a zmeniť ho tak skoro nezmením.
Čo je však podľa mňa smutné najviac je to, že na jednej strane chcú tým zvieratám pomáhať, ale na druhej strane im robia medvediu službu. Nepopieram však, že mnoho životov zvierat zachránili. Bezpochýb, zachránili mnoho životov zvierat a mnohým z nich našli domov, to im treba nechať.
No comments:
Post a Comment